Prvým dokumentom je farská kronika, alebo história farnosti Horná Súča, lokality, ktorá sa nachádza na Považí neďaleko Trenčína, kde ako farár pôsobil jeden z najvýznamnejších slovenských národných buditeľov Michal Rešetka. Menovaný je aj autorom spomínanej kroniky. Jedná sa o latinský rukopis (Historia parochiae Felso-Szúcsiensis) veľkého formátu (rozmery 39 x 23,5 cm). Popísaných je 209 strán, aj keď foliant obsahuje celkovo 380 strán. Samotný dokument je datovaný rokom 1841, no Rešetkove záznamy pokračujú až do roku 1849 a jeho nasledovníci v písaní kroniky ďalej pokračovali. Autor nazýva jednotlivé časti titulmi a v každom titule sa zaoberá iným aspektom. Dovolím si upriamiť Vašu pozornosť na niektoré najzaujímavejšie úseky.

V prvej časti, nazvanej Titul 1. sa Rešetka venuje geografickým informáciám o obci a venuje zaujímavý priestor všetkým zemepánom obce od jej založenia po súčasnosť. Táto časť je historicky mimoriadne cenná, pretože niektoré údaje o literárnej činnosti miestnych šľachticov sú pôvodné a v čase analýzy kroniky ich nepoznal ani Slovenský biografický slovník.

Cennými materiálmi tejto časti sú aj slovenské verše samotného Michala Rešetku, ktorými vítal nového majiteľa panstva Juraja Sinu v mene všetkých hornosúčianských farníkov.

Druhá časť ( Titul 2. ) sa zaoberá farármi, ktorí v Hornej Súči vykonávali pastoračnú činnosť. Najvýznamnejšou súčasťou tohto bloku je Rešetkov vlastný životopis, odhaľujúci ďalšie zaujímavé, dovtedy nepoznané skutočnosti. Pri prehliadaní bibliografie diel, ktoré Rešetka vytvoril, a ktoré sám v životopise spomína, pracovník Literárneho archívu v Martine Vojtech Šarluška zistil, že dve práce nepoznal ani Rizner a neuvádzajú sa ani v doplnkoch tejto známej bibliografie.

Titul 3. Táto časť venuje pozornosť hornosúčianskym kaplánom. Ako mal Rešetka vo zvyku, každému sa venuje osobitne. Historicky opäť mimoriadne zaujímavá časť, pretože v Hornej Súči pôsobilo niekoľko významných osobností.

V štvrtej časti ( Titul 4. ) analyzuje Michal Rešetka zariadenie a výbavu kostola. Okrem pomenovania sôch, sa dozvedáme aj meno sochárskeho a rezbárskeho majstra - bol ním Imrich Fugerth z Nitry, ba aj to z akého dreva sú sochy vyrezané.

Zaujímavá je informácia o zvone. Keď v roku 1846 pukol, opravil ho v roku 1849 pridaním dvoch centov materiálu trnavský majster Kajetán Zadl. Zvon je zdobený obrazom Panny Márie a sv. Jána Nepomnuckého. Chronostikon vytvoril pravdepodobne práve Rešetka a znie: Zvony znejte, večne hláste slávu Bohu na výsosti. K pokoju dal krajine dosti, i Slovensku k národnosti.

Zaujímavý je aj Titul 7. Uvádzajú sa v ňom údaje o fonde pre chudobných v Hornej Súči. O jeho založenie sa zaslúžili predovšetkým práve Michal Rešetka a Jozef Harmeth, vyslúžilý provízor trenčianskeho panstva, ktorý mal vo zvyku posielať každoročne hornosúčianskemu farárovi 60 florénov. Tieto mali byť rozdelené chudobným. Na základe žiadosti Michala Rešetku rozhodol biskup Vurum o utvorení tzv. základiny-fondu pre chudobných a roku 1835 bolo na ňu uložených prvých 400 florénov bežnej mince. Od roku 1835 potom podľa záznamov v denníku základiny prijalo podporu 286 chudobných obyvateľov Hornej Súče.

Posledný titul, ktorý považujem za potrebné predstaviť je Titul 8. Pojednáva o farskej knižnici, ktorá bola pôvodne mimoriadne bohatá na významné teologické diela. Obsahovala dary biskupov Fuchsa, Klucha, Vuruma i Palugyaia. Nechýbali tu preklady Juraja Palkoviča, viaceré práce samotného Rešetku a niekoľko diel z knižnice hornosúčianskeho farára Ondreja Mésaroša. V zbierke sa nachádza aj mnoho inojazyčnej literatúry, najmä pražské vydania a dokonca aj dielo Tria tabernacula ... vydané v Olomouci v roku 1731.

Dnes je knižnice omnoho chudobnejšia 275 zväzkov), veď v minulosti len samotná súkromná knižnica Michala Rešetku obsahovala viac ako 1000 čisto slovenských tlačí a viac ako 600 inorečových titulov. Napriek tomuto, pomerne neradostnému konštatovaniu, je farská knižnica v Hornej Súči v dôsledku aktivít Slovenskej národnej knižnice v Martine elektronicky spracovaná, očistená, dezinfikovaná, uložená a najvzácnejšie tlače sú zreštaurované.

Aj ostatné Tituly, ktoré kronika obsahuje, sú dobrým prínosom pre poznávanie historického vývoja obce a farnosti.

VLČÍ VRCH - Kaplnku Panny Márie Ružencovej vo filiálke farnosti Horná Súča posvätil 8. októbra nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Veriacim zo širšieho okolia pripomenul význam modlitby posvätného ruženca. 

Geografia, prírodné pomery.

   Prirodzené jadro územia tvorí dolina rieky Váh, rozšírená do Trenčianskej kotliny, na ktorú nadväzuje na severe Ilavská kotlina, na juhu Podunajská nížina. Na územie zasahujú Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, Považský Inovec, Strážovské vrchy. Klimatické pomery sú určené zemepisnou polohou a ovplyvňované členitosťou terénu. Prevažná časť okresu leží v klimaticky mierne teplej oblasti(priemerné teploty v januári -2,5 až - 5 C, v júli 16 až 19o C, ročné zrážky stúpajú s nadmorskou výškou od 650 do 1000 mm. Chladná oblasť s teplotou vzduchu v júli nižšou ako 160 C zasahuje len vrcho-lové časti Bielych Karpát a Považského Inovca. V horských oblastiach je teplota nižšia a množstvo zrážok vyššie. Väčšina územia patrí do povodia Váhu. Z pravej strany priberá rieka Váh riečku Vláru, Súčanku, Orechovský a Zlatovský potok a Drietomicu. Zľava sa vlieva do Váhu Teplička, Kubranský, Selecký, Kálnický potok a ďalšie. Domácimi, ale i turistami sú hojne využívané vodné nádrže Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom i vyhľadávané miesto pre rekreačný rybolov v chotári obce Krivosúd - Bodovka. V Trenčianskom okrese sa nachádza mnoho minerálnych prameňov. V Trenčianskych Tepliciach sú svetoznáme sírovodíkové - sádrové termálne pramene. Najznámejšie minerálne pramene sú v chotári obce Kubra, Orechové, Chocholná - Velčice, Mníchová Lehota, Soblahov, Selec, Trenčianska Turná, Trenčianske Jastrabie, Trenčianske Mitice, Dubodiel, Adamovské Kochanovce. Z  fytogenetického hľadiska patrí menšia časť okresu do oblasti panónskej flóry, podstatná časť do oblasti západokarpatskej flóry.  Pôvodné lesy v kotlinách,  dolinách i na úpätí pohorí boli do veľkej miery vyrúbané. V nížinných oblastiach sa zachovali dúbravy alebo dubovo - hrabové lesy s krovinatým zárastom z drieňa, hlohov, liesky, lipy a javora poľného. Severné svahy a vyššie položené miesta pokrývajú bučiny premiešané s javorom horským, mliečnym a jaseňom. V okrese Trenčín sa vyskytuje celý rad teplomilných rastlín, ktoré tu majú severnú hranicu svojho rozšírenia. Zo stromov prevažujú dub plstnatý a dub cerový. Z ostatných teplomil-ných rastlín tu rastú sinokvet mäkký, hadí mor rakúsky, klin-ček peristý, Lumnitzerov, hlaváčik jarný, jasanec biely, trčník čmeľovitý, lazebník širokolistý a zasahujú až po Beckov a Turecký vrch. Rastliny, ktoré dosahujú južnú hranicou svojho rozšírenia sú poniklec obyčajný, slovenský, papraďovec Brau-nov, jelení jazyk a slezinník zelený. Na území okresu sa vys-kytujú niektoré vzácne druhy hmyzu. V horských polohách žijú bystrušky z rodu Leistus, Trechus, Cychrus, z fúzačo-vitých sametovec alpský a veľa druhov drobčíkovitých. Na lesostepných lokalitách sa vyskytujú teplomilné druhy kras-covitých a fúzačkovitých. Vzácna a chránená je modlivka  ze-lená.  V horských bystrinách a  riečkach žije pstruh potočný a lipeň obyčajný. Vo Váhu sa vyskytuje hlavátka obyčajná, ka-por, lieň, pleskáč. Z dravcov zase šťuka obyčajná, zubáč oby-čajný a sumec obyčajný. Na vlhkých miestach žije salamandra škvrnitá, v lesoch skokan zelený hnedý, vzácny je skokan štíhly. Z plazov had hôrny, užovka stromová, užovka frkaná. Z vtákov v súvislých lesných porastoch hniezdi jariabok hôrny, tetrov obyčajný, veľmi vzácny  orol kráľovský, sokol rároh. V nížinách pri vodných plochách sa vyskytuje bučiačik oby-čajný, bučiačik veľký, kúdolnička lužná, bocian biely a bo-cian čierny. Vzácna je krakľa belasá. Na skalách a bralných útvaroch hniezdi výr skalný a  skaliar pestrý. Žijú tu jelene, sr-ny, líšky, zajace, jarabice, bažanty, hraboše. Zo šeliem  sa vý-nimočne zatúla do lesov Bielych Karpát a do Omšenskej doli-ny v Strážovských vrchoch  medveď hnedý a rys ostrovid. V oblasti Beckovskej brány žije jazvec lesný. Okrem vysokej a diviačewj zveri je v oblasti Považského Inovca vysadená mu-flónia zver a je najkvalitnejšia na Slovensku.  Na územie okre-su zasahuje chránené územie - CHKO Biele Karpaty. V okrese sú štátne prírodné rezervácie Bindárka (Soblahov),Omšenská Baba, Trubárka (Kubrica), Žihľavník - Baske  (Omšenie), chránené náleziská : Horná Závrská Debšín, (Horná Súča), Zamarovské jamy, Prepadlisko (močiar pri Kostolnej) a chrá-nené prírodné výtvory :Krasín (Dolná Súča), potok Machnáč, Selecký potok, Súčanka, Svinica, Selecké kamenné more, Mitická slatina, Park Adamovské Kochanovce Park Motešice, Park Záblatie - miestna časť Trenčína, Lánce (Omšenie,) Malostankovské vresovisko (Trenčianske Stankovce). Chráne-né prírodné pamiatky : Hradisko (Selec), Mitické gaštany (Trenčianske Mitice), Nová Hora (Záblatie), Včelíny (Horná Súča).