Jednou z najväčších obci s rozptýleným osídlením na Slovensku je   Horná Súča.
 Nachadza sa v západnej časti Slovenska,  v   geomorfologickom celku 
Biele Karpaty. 
Administrativne patri   do Trenčianskeho kraja a okresu Trenčin.
 Obec ma niekolko   zvláštnosti, pre ktore je doležite si ju bližšie všimat.
 Okrem   spomenuteho zvlaštneho systému osidlenia (často sa použiva aj  
 pojem kopaničiarske),
 ma zvlaštnu polohu, je to po rozdeleni   Československa hraničná obec.

 Z celkovej dlžky katastrálnej   hranice (35 km) 
tvori hranica s ČR 14 km.
        

 Stredna odlesnena   kotlinova časť obce ma pahorkovity charakter, 
jej zalesnenu   vrchovitu obrubu tvoria druhohorne tvrdoše a 
masivne tretohorne   pieskovce.
 Uzemim preteka potok Sučianka, ktory odvodnuje takmer   cele uzemie. 
Severna časť obce patri do chladnej klimatickej   oblasti 
s priemernymi teplotami v juli 12--16 oC.
 Ostatne uzemie   je charakteristicke mierne teplou klimou
 s priemernymi julovymi   teplotami 16 oC.
Ročny uhrn zrážok v horskej oblasti dosahuje   800--1000 mm
 a udolnej časti 600--800 mm. 
 Horná Súča patri k charakteristickemu kopaničiarskemu osidleniu  
 myjavskeho typu, 
vyskytujucemu sa na moravsko-slovenskom pomedzi.  
 Obec sa sklada zo sustredeneho jadra Horna Súča a piatich pomerne 
  kompaktnych kopanic --
 Krasny Dub, Trnavka, Vlčí Vrch, Zavrska   (Horna a Dolna) a Dubrava.
 Každu kopanicu ešte obklopuje sustava  
 rozptylenych usadlosti a malych osad. 
Stred obce lezi na 17o 57    vychodnej geografickej dlžky 
a 48o 59  severnej geografickej   šírky.
 Najnižšie je položene sustredene jadro 
-- Horna Súča --   315 m n. m,
 najvyssie hranicne kopanice Vlči Vrch 550 m n. m.

Kulturnohistoricke aspekty obce   
 V r. 1993 si obec pripomenula 785. vyrocie prvej pisomnej   zmienky.
 Bolo to na donacnej listine z r. 1208, ktorou nitriansky  
 zupan Tomas daroval cast chotara Skala 
nitranskemu biskupovi. Pri   popise hranicnych medzi tejto
 pody sa zmienuje aj o hraniciach   "de Sucsa",
 t. j. Suca. V historickom vyvoji patrilo uzemie  
 k sucianskemu, neskor k trencianskemu hradnemu panstvu.
 R. 1439   patrili k hradu Suca obce Nemsova, Hrabovka, 
Srnie, Kolacin,   Podhradie,
 Velka Suca a Pusta Suca. V r. 1548 patrilo k panstvu  
 hradu Suca: Zucha Maior -- Suca Velka,
 Zucha Minor -- Suca Mala   a Puszta Zucha,
 ktora lezala asi v okoli hradu. 
 Horna Suca vznikla v obdobi 1350--1400, ked sa v horach zacali 
  usadzovat prvi kolonisti.
 Hrad Suca bol zburany r. 1550. Uz r.   1582 ho Rudolfska zalozna
 zmluva spomina ako pusty a zrucany   hrad
. Dnes ho uz nemozno ani presne identifikovat. 
 Podla urbara z r. 1549 bolo v Hornej Suci (Puszta Zucha,
 Zucha   Deserte) 7 sedliakov a 6 zeliarov. 
Urbar z r. 1608 uz hovori   o Kis Szucsa (Malej Suci).
 V tomto obdobi bolo v obci okrem   richtarovej usadlosti
 7 dalsich sedliackych usadlosti, zeliarov   
s vlastnymi domami bolo 23, v cudzich domoch 14.
 Spomina sa mlyn,   patriaci richtarovi.
 V r. 1649 bolo v obci 5 sedliackych   usadlosti a 49 zeliarov.
 V r. 1720 mala obec 44 danovnikov,   z toho 40 zeliarov. 
V r. 1897 bolo v Hornej Suci 482   hospodarstiev. 
Celkova vymera obce bola okolo 5173 ha, z toho  
 ornej pody bolo 26 %, lesov 41 %, luk 12 % 
a pasienkov 18 %. Obec   bola vyznamna chovom 
hospodarskych zvierat. V r. 1895 tu bolo  
 427 chovatelov zvierat a chovalo sa 1283 ks hovadzieho dobytka,
   37 koni, 41 koz, 
404 osipanych a 2099 oviec.  K  hospodarskej zakladni
 obce patrili mlyny, pivovar a palenica. 
  Nezachovalo sa z nich nic, pripominaju ich len miestne nazvy.   
Pred druhou svetovou vojnou boli v obci 3 sukromne obchody so
   zmiesanym tovarom, 3 trafiky, 
1 masiar, 6 hostinskych a vycapnych   licencii a 3 mlyny.
 Z remesiel boli zastupeni obuvnici, stolari,   kovaci, 
kolari a kozusnici, 
ako aj tkaci a vyrobcovia papuc. Do r.   1945 bol v obci
 okrem notariatu este postovy urad, zandarska 
  stanica, lesna sprava a rim. kat. farsky urad. 
Pocas Slovenskeho   statu bola v aprili 1939 zriadena
 pohranicna vojenska straz.  Hlavnym zdrojom obzivy
 obyvatelov obce bolo polnohospodarstvo,   
pestovanie ovocia, vcelarstvo a tazba dreva. 
Za feudalizmu bola   hlavnym obchodnym artiklom sol,
 za Slovenskeho statu dobytok,   tabak a cukor.
 Za feudalizmu a neskor za Slovenskeho statu sa  
 velka cast obyvatelstva venovala typickemu 
pohranicnemu "remeslu"   -- pasovaniu.  
Horna Suca sa postupne rozrastla z malej osady na jednu
   z najvacsich obci na strednom Povazi.
        

Tab. 1. Vyvoj obyvatelov a domov v Hornej Suci     
(Retrospektivny lexikon obci CSSR 1850--1970, 
Statisticky lexikon   obci II., 1982 
a Statisticky lexikon obci SR, 1992) 
 hore

Sucasna Horna Suca    Obec ma charakter radovej zastavby 
popri potoku.
 V sucasnosti ma   vyrazne pretiahnuty tvar v smere
 toku Sučanky.
 Z hladiska   funkcneho clenenia ploch prevazuju obytne 
plochy s rodinnymi   domami.
 V strede obce sa vytvorilo vyrazne centrum, kde sa  
 sustredila vacsina objektov obcianskej 
vybavenosti: obecny urad,   obchody, kostol, kulturne
 stredisko, skola, zdravotne zariadenie, 
  dopravna infrastruktura.  Na uzemi obce zije 3674
 obyvatelov (r. 1991), 
z toho v jadre 46   % a na kopaniciach 54 %. Podiel
 obyvatelstva v jadre neustale   stupa, 
r. 1961 to bolo 35 %, r. 1980 40 %. Priemerny vek  
 obyvatelov obce je 34 rokov,
 ale predovsetkym vdaka obyvatelom   jadra.
 Podiel ekonomicky aktivnych z celkoveho   
poctu obyvatelov tvori 49 %, pricom kopanice maju vyssi index.  
 Aktivne obyvatelstvo pracuje hlavne v priemysle,
 stavebnictve,   polnohospodarstve,
 obchode a sluzbach. Tieto aktivity su hlavne   mimo obce.
 Az 71 % ekonomicky aktivneho 
obyvatelstva odchadza za   pracou do centier stredneho Povazia
 -- Trencina, Nemsovej,  
 pripadne do okolitych obci -- Drietomy, Dolnej Suce, 
Starej   Turej. Z hladiska odvetvi,
 najviac pracuje v priemysle (42 %),   stavebnictve (22 %), 
obchode a sluzbach (15 %).
 Obec neposkytuje   prilis vela pracovnych prilezitosti 
(nieco v polnohospodarstve,   
lesnom hospodarstve, obchode a sluzbach),
 za pracou sem   dochadzaju hlavne z Trencina,
 Dolnej Suce a niektorych susednych   obci. 
 Takmer vo vsetkych demografickych ukazovateloch ma 
  rozhodujucu ulohu  centralne jadro -- Horna Suca.
 V ramci   jednotlivych kopanic mozeme najst urcite zvlastnosti.   
  Geograficka charakteristika jednotlivych casti obce    
Na lepsie pochopenie postavenia hlavnych kopanic,
 ktore su   v obci, sme vybrali mensie
 uzemne jednotky ako je obec, a to   casti obce
 a zakladne sidelne jednotky.
 Casti obce okrem   sustredeneho jadra tvoria hlavne kopanice
 a zakladne sidelne 
  jednotky tvoria v ramci hlavnych kopanic ich najvyznamnejsie male   osady.   
 Obec Horna Suca    Z hladiska byvania preslo jadro vyznamnymi zmenami.
 Povodnu   zastavbu postupne nahradzali novsie. V 50. rokoch tohto storocia  
 to boli domy so stvorcovym podorysom, ihlanovymi a manzardovymi   strechami.
 Neskor ani jadro (a nielen to) neobisla vlna vystavby  
 "modernych" domov s plochou strechou,
 v tejto podhorskej oblasti   cudzorodou a nefunkcnou. 
Rodinne domy sa v poslednom obdobi znova 
  zastresuju sedlovymi strechami, v ostatnych detailoch vsak 
  z povodneho miestneho typu necerpaju.

  V obci zije 1678 obyvatelov, v predproduktivnom veku 28 %  
 (najviac zo vsetkych casti obce), 
v poproduktivnom 17 % (najmenej   zo vsetkych casti obce).
 Prave z vysokeho podielu   
predproduktivnej zlozky obyvatelov vyplyva, ze podiel ekonomicky 
  aktivnych je relativne nizky
 oproti ostatnym castiam (48 %   ekonomicky aktivnych 
z celkoveho poctu obyvatelstva), 
aj ked zo   vsetkych ekonomicky aktivnych v obci tvoria 45 %. 
Pomerne malo   odchadza za pracou
 mimo vlastneho jadra (64 % zo vsetkych   ekonomicky aktivnych),
 26 % obyvatelov pracuje 
  v polnohospodarstve, 27 % v priemysle a najvacsi
 podiel pracuje   v terciernom sektore.
 hore       

 . Dubrava tvori jednu z kopanic obce. Lezi juhozapadne
 od   jadra pri katastralnej hranici
 s obcou Drietoma. Centrum kopanice   je od jadra obce
 vzdialene asi 3 km.
 Z urbanistickeho hladiska je   Dubrava charakterizovana ulicovou zastavbou. 
Ku kopanici patria   male osady U Palusnych, Dolinka,
 U Cechov, U Hatinov, Bradne,   U Stetinov, 
Blahus, Machura, Vranaci, Sviniarky atd. 
Osady su   vacsinou zhlukovym typom osidlenia.
 Niektore z nich, napr.   Sviniarky, Bradne,
 U Hatinov tvoria rodinne usadlosti s 1 az 4   domami.
 Niektore osady postupne chatraju a vymieraju 
(U Stetinov,   Lipovec, U Hatinov, U Cechov). 
 Z  hladiska funkcneho vyuzivania ploch patri 
Dubrava jednoznacne   k monofunkcnemu typu osidlenia 
-- s rydzo obytnou funkciou.   Obcianska vybavenost
 je tu zastupena minimalnou mierou (skola,  
 predajna rozlicneho tovaru, kulturny dom). 
Zastavba pozostava   vylucne z rodinnych domov, 
pri starsich su ciastocne zachovane   i hospodarske budovy
 (stodoly, mastale). 
 Z charakteristickych objektov ludovej architektury sa v Dubrave  
 zachovali: stodola c. 45, 
obytny dom c. 494 (v dezolatnom stave)  
 a velka polnohospodarska usadlost c. 509 (obytny dom
 s vyskou,   mastal, prestavana stodola).  
V  Dubrave zije 610 obyvatelov, z toho v predproduktivnom
   a poproduktivnom veku po 22 %. 
Podiel predproduktivnej zlozky je   najvacsi zo vsetkych kopanic.
 Ekonomicky aktivneho obyvatelstva   je pomerne malo (47 %)
 a z kopanice odchadza 
za pracou 78 % ekon.   aktivnych obyvatelov.
 V polnohospodarstve pracuje 16 %,  
 v priemysle 36 %, vacsinou mimo kopanice a mimo jadra obce.  

  Zavrska ma dve casti -- Hornu a Dolnu Zavrsku. 
Tieto   kopanice lezia priblizne 1,5 km zapadne 
od jadra obce.  Z urbanistiskeho hladiska ide o typ ulicovy,
 v dlzke priblizne   3 km.
 Zastavba obojstranne lemuje komunikaciu. K Zavrskej patri  
 aj osada Vceliny,
 ktora je zhlukovym typom osidlenia. 
Ma podobnu   funkcnost zastavanych ploch ako kopanica Dubrava 
-- obytnu.   Zastavbu tvoria vylucne rodinne domy a rolnicke usadlosti.  
 Obcianska vybavenost pozostava z dvoch budov,
 v ktorych je   umiestnena materska skola, kulturny 
dom a predajna potravin.  Zavrska patri medzi kopanice
 s najlepsie zachovanou tradicnou  
 urbanistickou a architektonickou strukturou. 
Domy su vsak v zlom   technickom stave.
 Napriek tomu stoja za zachovanie   a revitalizaciu, 
nakolko nejde o solitery, ale o kompaktne 
celky.  Na kopanici zije 346 obyvatelov, 
z toho v Hornej Zavrskej 205   a Dolnej Zavrskej 141.
 V Dolnej Zavrskej zije starsie   obyvatelstvo ako v Hornej Zavrskej.
 Vceliny maju najstarsie  

 obyvatelstvo zo vsetkych kopanic a osad. 
Ekonomicka aktivita   obyvatelstva je relativne vysoka 
(57 %) a vyse 80 % odchadza za   pracou,
 predovsetkym do priemyselnych podnikov (37 %, zo Vcelina
   az 60 %). Vdaka dobrej dopravnej polohe voci jadru obce maju  
 tieto kopanice perpspektivu rast.
     Vlci Vrch lezi asi 4 km severozapadne od jadra obce,
 smerom   k statnej hranici s CR. 
Povodne ulicovo zalozene osidlenie sa   postupne novou
 vystavbou (po vybudovani novej cesty, 
ktora obisla   povodnu kopanicu) zmenilo ciastocne na zhlukove.
  Vyuzitie ploch je monofunkcne -- 
obytne. Jedinym druhom obytnej   zastavby su rodinne domy
 a povodne rolnicke usadlosti. 
Obcianska   vybavenost je zastupena minimalne (materska skola,
 kulturny dom,   predajna potravin).
 K Vlciemu Vrchu patria osady Dolne Lazy   (lezia pri povodnej 
ceste z Hornej Suce na Vlci Vrch), 
  U Stehlikov a Paseky, ktore lezia pri statnej hranici s CR.
  Osady U Stehlikov a Paseky patria 
k naproblematickejsim v celej   Hornej Suci.
 Predovsetkym z dopravneho hladiska, dalej z hladiska
   zasobovania, napojenia na rozvod elektriny a pod.
 V sucasnosti sa   niektore opustene domy
 U Stehlikov premienaju na rekreacne   chalupy.  
Na kopanici Vlci Vrch zije 324 obyvatelov, 
priamo v jadre 284,   v Pasekach 22 a U Stehlikov 18.
 V jadre ziju relativne mladi   obyvateia, 
ale v prilahlych osadach je vyrazny podiel   prestarnuteho obyvatelstva.
 Pomerne vysoka je 
ekonomicka aktivita   obyvatelstva,
 ale i nedostatok pracovnych prilezitosti.  
 Do r. 1993 odchadzali za pracou i do CR.
 Obyvatelstvo pracuje   hlavne v polnohospodarstve, 
ciastocne v priemysle a stavebnictve.  
 Ak sa nedoriesia niektore zakladne zivotne potreby  
 obyvatelstva,znamena to trvaly upadok tejto kopanice.
   hore   

  Trnavka je najblizsou kopanicou k jadru obce. 
Lezi   severozapadne, asi 1 km od jadra obce 
pozdlz statnej cesty.   Z urbanistickeho hladiska 
je to typicka radova zastavba   s prevladajucou 
obytnou funkciou, ciastocne je tu zastupena   rekreacna
 a sportova chatova zastavba. 
Obciansku vybavenost   predstavuje zakladna skola, 
kulturne stredisko, predajna   potravin a 
poziarna zbrojnica. K Trnavke patria osady Predny   Bzovik,
 Prostredny Bzovik a Zadny Bzovik, 
U Drhov, U Panakov,   U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov, 
U Zackov, U Borotov,   U Barincov, 
U Stefankov a Depsinska Dubrava.
 Nova vystavba sa   sustreduje okolo statnej cesty. 
Niektore osady zaznamenali upadok   (U Borotov, 
U Jurinov, U Kuciakov, U Polackov) a z niektorych
   vznikaju chatove (Depsinska Dubrava).
 Kvalitu byvania na   kopaniciach znizuje zla dopravna
 dostupnost v zimnom obdobi a nie   prilis vhodne
 umiestnene skladky odpadov z rodinnych  
 polnohospodarskych fariem.  V  Trnavke zije 541 obyvatelov, 
po Dubrave najviac. S narastanim 
  vzdialenosti osad od hlavnej cesty narasta aj 
priemerny vek   obyvatelov. 
Za pracou odchadzaju hlavne do polnohospodarstva 
  a priemyselnych podnikov.
 V Trnavke je najviac rekreacnych chat   nevyclenenych
 z bytoveho fondu zo vsetkych kopanic v obci.
      Krasny Dub lezi priblizne 2,5 km od jadra obce   
severovychodnym smerom. Sklada sa z dvoch 
casti -- Krasny Dub   Predny a Krasny Dub u Cverenkarov. 
Okolo nich je niekolko mensich 
  osad U Jurcov, Macharaci v Ziaroch, Dedinska, U Mikusov, 
  Kuceraci, Kroviniaci. 
Obe hlavne casti maju zhlukovy charakter   osidlenia. 
Funkcne plochy su vylucne obytne. 
Z obcianskej   vybavenosti je tu len osvetova beseda 
a poziarna zbrojnica. 
 Pre Krasny Dub je charakteristicke opustanie vzdialenejsich osad 
  a koncentracia do osady Repaci,
 ktora patri do Dolnej Suce. Na   kopanici zije dovedna 175 obyvatelov,
 tretinu z nich tvori  
 starsie obyvatelstvo. Ekonomicka aktivita je vcelku dobra, 
vyse   3/4 odchadza za pracou, 
predovsetkym do priemyselnych   a polnohospodarskych podnikov.  
        

Kopaniciarska obec Horna Suca ma z hladiska svojho buduceho

vyvoja slabe aj silne stranky.

Pri ich rozlisovani musime urcit dalsie kriterium,

a to ci ide o kopanice alebo o jadro obce.

Medzi slabe stranky kopanic patri predovsetkym neustaly ubytok obyvatelov,

ci uz emigraciou produktivneho

obyvatelstva do jadra obce alebo mimo nej, ci prirodzenym vymieranim.

Slabou strankou kopanic je

aj nizka uroven infrastruktury, dopravne prepojenie len jednym smerom

-- do jadra (problem najma v zime).

Nezanedbatelna je aj nizka uroven environmentalneho myslenia obyvatelstva,

co casto prameni z nizkeho

ohodnotenia ekonomickeho priestoru, nizkych dochodkov

a nizkych vkladov do infrastruktury.

K silnym strankam kopanic patri hlavne kvalitne prirodne prostredie

a v niektorych pripadoch

i kvalitny bytovy fond. Jadro obce ma skoro vsetky prvky rozvoja,

potrebne pre vacsiu vidiecku

obec v podhorskom regione.

Jeho prepojenie na kopanice uz nie je synergicke

a casto tu vznikaju urcite rozpory.

Slabych stranok ma jadro relativne malo,

iba z hladiska architektonickeho znacna c ast obytnych

i neobytnych budov nie je typovo

vhodna pre obec v podhorskom regione so znakmi

kopaniciarskej kultury.

S urcitymi obavami sledujeme uchovanie zivota

na niektorych kopaniciach, pripadne osadach.

Predovsetkym ide o vzdialenejsie kopanice,

hlavne Vlci Vrch (ako celok) a vzdialenejsie

osady v ramci ostatnych kopanic

. Na udrzanie zivota v tychto problemovych oblastiach

treba specifikovat hlavne rozvojove priority obce ako celku.

Zaroven treba zohladnovat prirodne specifika celeho katastra, t. j.,

ze lezi cely v CHKO a z toho odvodzovat jeho rozvojove trajektorie.

Prvá nedeľná škola, založená v Hornej Súči roku 1834,

mala spočiatku náboženský charakte